História mliekarenského výskumu

 

Činnosť mliekarenskej organizácie a tým čiastočne i mliekarenského výskumu na Slovensku siaha do ďalekej minulosti. Už za Rakúsko-Uhorska mliekarenskú organizáciu na Slovensku reprezentovala Expozitúra IV. oddelenia Ministerstva poľnohospodárstva v Budapešti zriadená v r. 1908 v Žiline. Ďalšie expozitúry boli zriadené v Prešove a vo Zvolene. Úlohou týchto expozitúr bol dozor nad úrovňou spracovania mlieka a poradenstvo.

Po vzniku prvej Československej republiky a založení "Štátneho výskumného ústavu mliekarenského" v Prahe (ako III. oddelenie štátnych výskumných ústavov pre živočíšnu výrobu) sa z expozitúry vo Zvolene vytvorila v r. 1919 „Mliekárska stanica“, podriadená tomuto ústavu. Táto stanica bola zameraná najmä na ovčie syrárstvo, ovčí hrudkový syr, bryndzu a to zvlášť ako skúšobňa. Tu pôsobil aj jeden z priekopníkov mliekarenského výskumu na Slovensku - Prof. Ing. Bohumil Dušek, DrSc. (neskôr bol vedúci katedry mliekárstva na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre). Skúšobnícky charakter mali aj práce tzv. "Mliekarenského laboratória" pri bývalom bryndziarskom syndikáte v Martine.

Ďalšiu etapu vývoja mliekárskeho výskumu predstavoval "Mliekarenský ústav", ktorý bo vytvorený v r. 1946 pri Štátnych výskumných ústavoch poľnohospodárskych v Košiciach.

Po znárodnení mliekarenského priemyslu vzniklo v roku 1952 v Liptovskej Porúbke pracovisko "Výskumného ústavu pre mlieko a vajcia", ktoré organizačne podliehalo pod tento ústav v Prahe (z tohto dôvodu sa rok 1952 považuje za vznik súčasného mliekarenského výskumu). Toto pracovisko riešilo najmä problematiku kvality ovčieho mlieka, syrov a technológie ich spracovania. Prvým vedúcim pracoviska "Výskumného ústavu mliekarenského" bol Ing. Ján Šenk a od r. 1955 Ing. Jozef Švec. Na tomto pracovisku pôsobil i významný československý mliekarenský odborník Ing. Olšanský a pracovala tu i Ing. Jarmila Porubiaková – Prekoppová, CSc.

S rozvojom slovenského mliekarenského priemyslu vznikla požiadavka riešiť výskumne i problematiku spracovania kravského mlieka. Z tohto dôvodu vznikla v r. 1958 v Bratislave pri novoutvorenom "Združení mliekárskeho priemyslu" výskumná skupina, ktorá riešila problematiku kvality kravského mlieka, odpadové vody, tavené syry, tvrdé syry a pod. Jej vedúci bol Dr. Jozef Červeň. Tu v Bratislave dočasne pôsobil na hlavnej správe i vo výskume pán František Kapusta, ktorý neskôr pomáhal v praxi slovenským mliekarenským závodom. Táto výskumná skupina mala iba 6 pracovníkov a po zrušení Združenia mliekárskeho priemyslu bola pričlenená do Liptovskej Porúbky k Výskumnému ústavu mliekarenskému v Prahe, ako jeho vysunuté pracovisko.

Významným medzníkom mliekarenského výskumu na Slovensku sa stal rok 1961, keď došlo k zlúčeniu výskumných pracovísk z Liptovskej Porúbky a Bratislavy do Žiliny v objekte bývalej mliekarne.

Tu sa 1.8.1961 vytvorila tzv. pobočka "Výskumného ústavu mliekárenského Praha". Vedúcim pobočky sa stal Ing. Štefan Ševčík, pričom tu pracovalo 12 ľudí. Medzi významných pracovníkov patrili napr. Ing. Zdeněk Krčál, CSc., Ing. Ivan Prekopp, CSc., Ing. Karol Herian, CSc., Ing. Hedviga Papajová. Riešila sa taká problematika ako mechanizácia výroby bryndze, izolácia ovčích kultúr, skladovanie tvarohu, syrov a pod.

Dňa 1. januára 1967 bola slovenská pobočka odčlenená od Výskumného ústavu mliekárenského v Prahe a bola pričlenená k novo vytvorenému "Odborovému riaditeľstvu mliekarenského priemyslu v Bratislave" a to ako samostatné výskumné pracovisko. Vedúcim tohto pracoviska bol menovaný Ing. Jozef Rosinec, pričom postupne sa pracovisko rozšírilo o ďalších výskumných pracovníkov (Ing. Ján Barabáš, CSc., Ing. Stanislav Nadašský, Ing. Marcela Kontová, CSc., Ing. Soňa Jamrichová, Ing. Vladimír Boroš, PhD. a ďalší). Zároveň sa rozšírila i činnosť pracoviska a to na racionálne využitie zložiek mlieka, rešili sa mnohé aktuálne úlohy pre mliekarenskú prax (napr. zrenie syrov vo fólii, výroba a využitie syridiel, význam vápnika v syrárstve...). V prevádzke v Bytčici sa vyrábali i chymozínové a pepsínové syridlá, neskôr v Ružomberku, kde sa začali vyrábať i viaceré syrárske špeciality (syr Choč, Milko, sušené syry a pod.).

Po pätnástich rokoch existencie výskumného pracoviska mliekarenského priemyslu v Žiline, bolo toto pracovisko od 1.1.1976 povýšené na "Výskumný ústav mliekarenský (VÚM)" s celoslovenskou pôsobnosťou. Naďalej však zostal VÚM ako tzv. podnikový ústav v gescii Generálneho riaditeľstva trastu mliekárenského priemyslu (GRT MP). Bola to hospodárska organizácia financovaná čiastočne mliekarenskými podnikmi z fondu technického rozvoja, čiastočne zo štátnych úloh a tiež vlastnou zárobkovou činnosťou.

Pôvodné zameranie VÚM bolo aplikačným výskumom pomáhať mliekarenskému priemyslu uplatňovať nové poznatky a progresívne technológie v praxi. Hlavná činnosť VÚM spočívala v riešení štátnych a rezortných výskumných úloh, ako aj odborových úloh pre mliekarenský priemysel (cca 80 % náplne činnosti). Zvyšok činnosti tvorili výroba pomocných látok (syridlá, kultúry a pod.), školiteľská, publikačná činnosť a pod.  

V r. 1981 bol (po odchode Ing. Rosinca na GRT MP) menovaný do funkcie riaditeľa VÚM Ing. Zdeněk Krčál, CSc., ktorého veľkou zásluhou o rozvoj ústavu bolo podstatné rozšírenie výskumno-vývojovej činnosti na všetky aktuálne problémy mliekarenského priemyslu, bola dokončená výstavba novej budovy, kde sa v r. 1986 ústav presťahoval. V novej budove bola vybudovaná mliekarenská poloprevádzková hala, laboratóriá, vrátane centrálneho laboratória na hodnotenie kvality nakupovaného surového mlieka, školiace pracovisko, stredisko vedecko-technických informácií.

V roku 1987 bol za riaditeľa VÚM vymenovaný Ing. Karol Herian, CSc.. Dňom 1.7.1988 (rozpadom GRT MP a vznikom 3 samostatných mliekarenských podnikov) vznikol z pôvodného GRT MP, projektovej a konštrukčnej dielne, metrológie a VÚM „Výskumný vývojový podnik mliekarenského priemyslu“ (VVP MP) š.p. Bratislava. Tento útvar postupne odchodom jednotlivých pracovísk zanikol a rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva Slovenskej republiky (MP SR) zo dňa 1.12.1994 došlo k zmene obchodného názvu VVP MP, š.p. Bratislava na "Výskumný ústav mliekárenský, š.p. Žilina". Riaditeľom tejto organizácie zostal Ing. Karol Herian, CSc.. Vo VÚM pracovalo v tom období cca 50 pracovníkov (z toho 6 vedeckých, 23 technických), ústav sa významne podieľal na riešení mnohých štátnych výskumných úloh, na rozborovej činnosti, výskume a vývoji mliečnych výrobkov pre mliekarenské podniky, na tvorbe mliekarenskej legislatívy, poradenskej činnosti pre výrobcov aj spracovateľov mlieka.

Postupnou privatizáciou štátnych podnikov i hospodárskych výskumných ústavov v rezorte pôdohospodárstva bol i VÚM, š.p. zaradený MP SR do tohto procesu. Dňa 1.3.1997 bola založená akciová spoločnosť Výskumný ústav mliekárenský, Žilina so 100 % vlastníkom Fondu národného majetku Slovenskej republiky (FNM SR). 

Proces privatizácie VÚM a.s. Žilina bol uzavretý dňa 21.8.2001 podpisom zmluvy o odplatnom prevode akcií medzi FNM SR a spoločnosťou MLIEKO-VÝSKUM, s.r.o., ktorej spoločníkmi sú mliekarenské podniky, ako aj zamestnanci VÚM. 

 

 

Vytlačiť E-mail